Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré používame na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu prenosov

Čo sú to Cookies?

Súhlasím

Čo sú to Cookies?

Cookies sú malé textové súbory, ktoré sa vám uložia do počítača alebo vášho mobilného zariadenia (tablet či telefón) pri návšteve internetovej stránky. Súbory sa ukladajú do priečinku vo vašom prehliadači, obsahujú názov webovej stránky, z ktorej pochádzajú, platnosť a obsah. Pri nasledujúcej návšteve tejto istej stránky prehliadač pošle informácie, ktoré sú uložené v súboroch cookies naspäť na stránku, ktorá súbory pôvodne vytvorila.

Internetová stránka vďaka tomu vie, že ste už našu stránku navštívili. Cookies vám môžu uľahčiť používanie stránky, stránka si napríklad zapamätá, že ste prihlásení pod svojou prezývkou a pri nasledujúcom načítaní nemusíte znova zadávať svoje prihlasovacie údaje. Používame dočasné a trvalé cookies, dočasné sa uchovávajú vo vašom zariadení kým nezavriete stránku. Naopak trvalé cookies zostávajú vo vašom zariadení do uplynutia svojej platnosti (napr. pár týždňov, mesiacov) alebo dokým ich ručne nevymažete.

Ako ďalej s migrantmi...

Situácia, ktorá v Európe v súvislosti s rozsiahlou migráciou vznikla, nie je jednoduchá. Nemá ani jednoduché riešenie.

Idealistické prijímanie všetkých prichádzajúcich s otvorenou náručou nie je v praxi možné uskutočniť. O to viac, že migranti veľmi dobre chápu, že „holý život seba a svojej rodiny" sa lepšie zachraňuje v Nemecku ako na Slovensku, v porovnaní životnej úrovne spomenutých dvoch krajín. Majú to migranti spočítané veľmi dobre, mnohí sa do pôvodnej vlasti neplánujú vrátiť nikdy v živote a hodlajú si zaistiť životnú úroveň podstatne vyššiu ako mali pôvodne doma. Mnohí z nich totiž neutekajú ani tak pre záchranu holého života, ako za lepšou budúcnosťou z hľadiska materiálneho zaistenia.

V prípade nevzdelaných a nekvalifikovaných ľudí by to dosť ťažko šlo uskutočniť prostredníctvom práce, veď i kvalifikovaná práca je dnes často platená tak, že v Európe vznikajú masy „working poor" – chudobných pracujúcich. Navyše ani pre vzdelaných migrantov nie je šanca nájsť si kvalifikovanú a dobre platenú prácu veľká, len malé percento z nich sa „v novej vlasti" úspešne zamestnalo. Vysoký a uplatňovaným právom na zlúčenie rodiny i rýchlo následne narastajúci počet ľudí sa stáva pre sociálny systém každého prijímajúceho štátu dlhodobou (ak nie trvalou) záťažou. K týmto nákladom môžeme pripočítať i náklady, ktoré krajiny musia vynakladať na riziká spojené s teroristickými hrozbami. Tieto náklady sú nemalé a možno očakávať, že sú rovnako prinajmenšom dlhodobé, ak nie trvalé.

A rovnako sa stáva prílev nekvalifikovanej pracovnej sily rizikom pre pracovný trh, zvyšuje počty nezamestnaných a v konečnom dôsledku môže priniesť i tlak na zníženie beztak nízkej mzdy.

Ak si uvedomíme, že riziká terorizmu sa spájajú aj s tými vzdelanými migrantmi, ktorí sa v malom percente zapoja v pracovnom procese v novej vlasti (takúto správu napríklad včera uviedol časopis Nordkurier, podľa neho je podozrivý z teroristických aktivít zubár, ktorý na klinike v nemeckom meste Neubrandenburg pôsobil niekoľko mesiacov), potom musíme rátať v prípade akéhokoľvek úspešného teroristického činu z ich strany nielen s klesajúcou ochotou inštitúcií zamestnať niektorého z migrantov napriek kvalifikácii, ale čeliť aj obavám ľudí navštevovať zariadenia, v ktorých budú migranti pôsobiť.

Všetky doterajšie scenáre ako problém riešiť - pokusy diferencovať medzi migrantmi a vyberať z nich prostredníctvom rôznych kritérií (náboženskej orientácie, či nebodaj inteligenčných testov) zaváňajú diskrimináciou a ukazujú sa ako neefektívne. Ani delenie migrantov podľa kvót medzi všetky členské krajiny Európskej únie sa nestretlo so všeobecným súhlasom a skôr podporuje nechuť zotrvať v EÚ u obyvateľov krajín, ktoré nesúhlasia s prideľovanými kvótami.

Maďari v októbrovom referende o utečeneckých kvótach sami rozhodnú nielen o počte migrantov, ktorí sa na ich územie dostanú, ale i o smerovaní krajiny na ďalšie obdobie. Predpokladať možno výsledný referendový nesúhlas s kvótami, pretože protimigrantské aj protibruselské nálady v krajine sú zreteľné.

Aj krajiny, v ktorých migrantov pôvodne prijímali bez väčších problémov, postupne uzatvárajú svoju náruč a prehodnocujú svoje postoje. Švédi, pôvodne pohostinní, v súčasnosti dokonca podporujú stiahnutie žiadosti o azyl finančným príspevkom (jednotlivec dostane 3000 eur, rodina až 8000). Nakoniec volí túto alternatívu pomerne veľa utečencov, pretože ak v krajine azyl nedostanú, odchádzajú zo Švédska bez príspevku, v prípade dobrovoľného odchodu získajú aspoň celkom slušný príspevok.

A sme svedkami toho, ako deň za dňom sprísňujú pravidlá prijímania utečencov a hľadajú nové spôsoby, ako zo svojho územia čo najviac migrantov vyhostiť preč.A tak kým pred pár dňami vyhlásil taliansky minister vnútra, že Nemecko od nich v septembri prevezme niekoľko stoviek utečencov, v samotnom Nemecku u všetkých takéto plány veľké nadšenie rozhodne nevzbudzujú.Samotný bavorský minister financií Markus Schröder v nemeckom magazíne Der Spiegel včera prezentoval úmysel z krajiny dostať v najbližších troch rokoch niekoľko stotisíc utečencov do ich pôvodnej vlasti, keďže Afganistan a Irak sa začali považovať za krajiny bezpečné. Podľa neho nie je šanca úspešne integrovať také veľké počty ľudí s úplne cudzou kultúrou.

Rovnako sa včera médiami bleskla správa Spolkového štatistického úradu Destatis, podľa ktorého klesajúcu – a v roku 2015 rekordne nízku –nemeckú pôrodnosť migranti vylepšili nárastom obyvateľstva o 1,2 percenta. Ťažko však je povedať, bez postačujúcej perspektívne analýzy, či to naozaj bude obohatenie Nemecka – z môjho pohľadu, ak sa títo ľudia do spoločnosti neintegrujú v dostatočnej miere, tak v krajine môže vzniknúť narastajúca masa ľudí s nízkou životu úrovňou, odlišnými kultúrnymi vzorcami, ktorá sa môže stať následne zdrojom narastajúceho napätia a konfliktov, aj rizík pre nemeckú spoločnosť. Takto si ja rozhodne obohatenie žiadnej krajiny nepredstavujem.

Ako som uviedla v úvode článku, jednoznačnej odpovede ako ďalej s migrantmi niet. Šťastne a spokojne žiť v európskom priestore s nimi v počtoch, v akých sem prichádzajú, nedokážeme, nakoľko ich integrácia tu by mala spočívať podľa môjho názoru v prijatí európskych pravidiel, civilizačných a kulturálnych noriem Európy. To sa ale zjavne u tých, ktorí sa už v predchádzajúcich desaťročiach do Európy prisťahovali, nestalo a je zdrojom problémov najmä v druhej a tretej generácii u týchto ľudí. V nasledujúcom článku Očami migranta sa preto pozrime na problematiku „ich očami". 

Ohodnoťte tento článek:
 

Komentáře

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre. Buďte prvým, kto napíše komentár
Guest
piatok, 23. február 2018

Captcha Obrázek

Podobné články

Najnovšie články

Diskusia

Monika Požehnané komerčné Vianoce
12. december 2017
Náhodou ja si Vianoce bez pravej Coca coly neviem predstaviť...keď som bola malá bola len výnimočne ...
Milan Z Košíc do Walesu - 31 dôvodov prečo navštíviť Wales
13. november 2017
Prosím o info, v ktorom čase v roku je najlepšie navštíviť Wells
Pali99 Príde obdobie temna aké poznáme z filmov?
23. december 2016
Veľmi zaujímavé prirovnanie z pohľadu dosiaľ známych vedeckých poznatkov a autorovej predstavivos...