Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré používame na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu prenosov

Čo sú to Cookies?

Súhlasím

Čo sú to Cookies?

Cookies sú malé textové súbory, ktoré sa vám uložia do počítača alebo vášho mobilného zariadenia (tablet či telefón) pri návšteve internetovej stránky. Súbory sa ukladajú do priečinku vo vašom prehliadači, obsahujú názov webovej stránky, z ktorej pochádzajú, platnosť a obsah. Pri nasledujúcej návšteve tejto istej stránky prehliadač pošle informácie, ktoré sú uložené v súboroch cookies naspäť na stránku, ktorá súbory pôvodne vytvorila.

Internetová stránka vďaka tomu vie, že ste už našu stránku navštívili. Cookies vám môžu uľahčiť používanie stránky, stránka si napríklad zapamätá, že ste prihlásení pod svojou prezývkou a pri nasledujúcom načítaní nemusíte znova zadávať svoje prihlasovacie údaje. Používame dočasné a trvalé cookies, dočasné sa uchovávajú vo vašom zariadení kým nezavriete stránku. Naopak trvalé cookies zostávajú vo vašom zariadení do uplynutia svojej platnosti (napr. pár týždňov, mesiacov) alebo dokým ich ručne nevymažete.

BLACK FRIDAY aneb uhľový pátek

Vraj je dnes ten BLACK FRIDAY. Tak som teda celá odetá do čiernej. A teda aj ten piatok je, tak sa patrí vypadnúť do mesta. V mojom prípade to znamená obliecť kabát, zbaliť notes a pero, a vydať sa do mojej kreatívnej putiky, ktorá sa nachádza, vzdušnou čiarou, asi tak 15 metrov od izby, v ktorej bývam.

Viete, že Váš single life ide do sračiek, keď si po roku a pol apdejtujete fotky na Badoo, nejde to a tak sa na to vyseriete a idete na pivo. Ale ešte predtým si musíte dať 20-minútového šlofíka a killer kávu, len aby ste si nevybrali tú jednoduchšiu cestu. A teda: hodiť sa do pyžama, dať si na ksicht uhorkovú masku, dopiť zvyšok vína z chladničky a dať si movie night s novými Gilmorkami.

Tak som si teda zdriemla, šupla kávu a som tu! Medzi ľuďmi!

Potrebujem sa socializovať! Teda mala by som sa, ale, nasrať, radšej Vám píšem. Najdivnejšie je, že sa potrebujem socializovať napriek tomu, že som posledné 3 dni strávila s asi 200 rozličnými ľuďmi. Nuž, ale dorozumievať sa len potleskom Vás až tak nezosocializuje. Život komparzistu nie je jednoduchý.

Párkrát som sa už pristihla pri tom, že len čo ráno vstanem zo záchodovej dosky, úplne prirodzene a podvedome si zatlieskam. A potom v kuchyni čakám na vyplatenie komparzu. Niekedy tam stojím aj polhodinu, kým si uvedomím, že som si vlastne prišla urobiť kávu a raňajky.

Aj mojim kamarátom zvyknem tlieskať. Keď povedia niečo vtipné. Alebo aj nie. Aj vtedy treba zatlieskať. Tak, ako sa to robí v telke pri hosťoch, ktorí sa snažia, ale nevedia. Napríklad taká Andrea Verešová. Tej to veľmi nejde. Ale nehovorte jej to a tlieskajte, okej?

Tak si vravím, že už by som si aj mohla nájsť chlapa. Nemám v poslednej dobe totižto koho nasierať. A tak nasieram sama seba. A to ma teda nebaví, lebo potom nasieram sama seba, a to ma teda vôbec nebaví, lebo potom som nasratá.

Kamoška mi povedala, že sa mám prihlásiť do TAKE ME OUT (randiaca šou). Viete, keď už nemáte pocit trápnosti a sebareflexiu, aspoň pobavte slovenské publikum… Keď ale to by bol aký trapas keby si ma ani tam nikto nevybral! A tak by som si musela ísť kúpiť mačku a natajňáka ju prepašovať do tej mojej prenajatej izby. A ja vlastne neznášam mačky.

V poslednej dobe sa mi nedá spávať. Môj nezodpovedný a neorganizovaný životný chaos so mnou rád randí celú noc. Tak som si stiahla aplikáciu. Teda rovno tri. Jedna produkuje zvuky dažďa, druhá zvuky mora, a tretia, všetky ostatné, vrátane zvuku hovienka čľupnúceho do záchodovej misy. Okej, to posledné som si vymyslela. Zvolím si typ dažďa, napríklad dážď padajúci na okenný parapet, aby teda všetko bolo autentické, a ja som uverila, že vonku skutočne prší, a mohla som sa nerušene vyspať ako za letnej búrky. Nastavíte si časomieru a idete spať. A ja mám teda taký problém. Vždy sa zobudím, keď prestane pršať. A tak v priebehu noci cestujem rôznymi dažďovými pásmami. Verte, že radšej spať na trikrát prerušovane s dažďom ako raz bez. Nie, dažďo nie je môj frajer. Ale zato károvaná deka od babky áno. Zaspávame v tesnom objatí. Počas noci sa ale vždy záhadne ocitne pod mojím zadkom! Typický chlap!

Jedným zo zlozvykov mladej (ticho!) single devy je aj pravidelné skrolovanie vlastných fejsbukových fotiek a následné súdenie vlastnej osoby: „Aaach, aká som bola mladá…A škaredá! Ofina bola chyba. Aj tie čierne vlasy. Jéžiši. Toto som si fakt bola schopná obliecť?"
Nasleduje sebatrýzniace listovanie zablokovanými albumami, ktoré sú venované bývalým, a zistenie: " Džízs krajst! Však ja som bola megaškaredá…A tučná! A oni ma i tak chceli!"
Krása mi neprospieva. Asi by som mala znovu pribrať a prestať si umývať vlasy. Možno by si ma nejaký ten chudák adoptoval, a ja by som mu každodenne mohla ničiť život svojimi náladami. A korektúrou gramatiky!

Z dlhej chvíle občas chodievam na pokec. Ventilovať sa a opravovať gramatiku. Samovražedná misia.

„Ahojqy, popyses?"

Ach, ty jebo, písala som predsa na sklo, že bez gramatiky a zmyslu pre humor ani nekukaj na môj profil. Ale tak bod za odvahu…

„Posles my fotecku?"

Jasné, že nepošlem, lebo si debil. Teda možno nie si, ale netrafil si i-čko, a teda tudy cesta k srdcu Plantagenet nevede.

„Hambys sa?" nedá sa odbiť.

…a moja odpoveď znie: „hanbíš"

Jeho odpoveď: „Ale veď hambyš, to je vzor žena!"

Predýchavam. Dosť predýchavam. A rozmýšľam ako mu vysvetliť, že je debil.
Odixkujem ho, lebo tomuto debilovi ani nie som schopná vysvetliť, že je debil.

Nedá sa odbiť: " Vješ, dievča, keď budeš ľudí súdiť na základe gramatiki, zostaneš na ocot…"

Nuž, ďakujem za starostlivosť, radšej choď so svojou 12-ročnou dcérou písať diktáty a opakovať si vybrané slová.

Byť sama sebe naj kamkou je náročné. Ako chápete, viem si sama sebe napísať na facebooku (chvalabohu, aspoň niekto mi píše), ale väčšinou si posielam strašne debilné obrázky. A hrozne si radím! Akože, popravde, ešte som si sama nepomohla. A často si ani nerozumiem. Nemala by som sama sebe písať, keď som opitá. Však vlastne ja keď pijem, chcem si vždy napísať: „Nikola, choď domov, opitá si. Netancuj na stole. Obleč sa."
Ale väčšinou sa prekliknem a tieto inštrukcie pošlem niekomu celkom inému. Napríklad chalanovi, čo sa mi akurát páči. Alebo mamke! A ono sa to potom ozaj ťažko vysvetľuje.
Asi už tuším prečo sa mi ten môj telefón kazí. On mi vlastne chce dobre! Len Plantagenet si vždy cestu nájde.

*update nevhodného statusu na facebook, s nevhodnou opitou fotkou, publikované z telefónnej búdky*

Nerada píšem o sebe, ale asi potrebujem poľutovať a pomojkať. Tak ma poľutujte trošku. A zasmejte sa.

Veď ten humor a gramatika sú predsa životný základ…

Ohodnoťte tento článek:
 

Komentáře

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre. Buďte prvým, kto napíše komentár
Guest
piatok, 23. február 2018

Captcha Obrázek

Podobné články

Najnovšie články

Diskusia

Monika Požehnané komerčné Vianoce
12. december 2017
Náhodou ja si Vianoce bez pravej Coca coly neviem predstaviť...keď som bola malá bola len výnimočne ...
Milan Z Košíc do Walesu - 31 dôvodov prečo navštíviť Wales
13. november 2017
Prosím o info, v ktorom čase v roku je najlepšie navštíviť Wells
Pali99 Príde obdobie temna aké poznáme z filmov?
23. december 2016
Veľmi zaujímavé prirovnanie z pohľadu dosiaľ známych vedeckých poznatkov a autorovej predstavivos...