Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré používame na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu prenosov

Čo sú to Cookies?

Súhlasím

Čo sú to Cookies?

Cookies sú malé textové súbory, ktoré sa vám uložia do počítača alebo vášho mobilného zariadenia (tablet či telefón) pri návšteve internetovej stránky. Súbory sa ukladajú do priečinku vo vašom prehliadači, obsahujú názov webovej stránky, z ktorej pochádzajú, platnosť a obsah. Pri nasledujúcej návšteve tejto istej stránky prehliadač pošle informácie, ktoré sú uložené v súboroch cookies naspäť na stránku, ktorá súbory pôvodne vytvorila.

Internetová stránka vďaka tomu vie, že ste už našu stránku navštívili. Cookies vám môžu uľahčiť používanie stránky, stránka si napríklad zapamätá, že ste prihlásení pod svojou prezývkou a pri nasledujúcom načítaní nemusíte znova zadávať svoje prihlasovacie údaje. Používame dočasné a trvalé cookies, dočasné sa uchovávajú vo vašom zariadení kým nezavriete stránku. Naopak trvalé cookies zostávajú vo vašom zariadení do uplynutia svojej platnosti (napr. pár týždňov, mesiacov) alebo dokým ich ručne nevymažete.

Janko

Predhovor

Mohlo sa raz stať... Alebo sa už stalo?Niekde?A nie u vás?

Kapitola 1Doma

Žil raz Jano. Povaľoval sa doma na gauči v teplákoch a tričku s nápisom My life is my life.Stenu nad gaučom mal polepenú plagátmi hrdinov našej doby – kozmonauta Vladimíra Remeka, speváka Mira Jaroša, poslanca Fera Mikloška a Supermana.

Práve sledoval v televízii zábery zo života slovenskej smotánky, ktorý predvádzali na obrazovke v ten deň už v tretej relácii, a to bolo ešte len necelých 10 hodín predpoludním.

„Ach, prišiel čas konečne sa stať hrdinom. Ako ONI" vzdychol si Jano a prevalil sa na druhý bok.

Lenže ako? Čím začať? Tak zrazu?

Pravdu povediac, doteraz mal náš Jano k hrdinom poriadne ďaleko. Vo svojich tridsiatich troch rokoch nebol vzorom odvahy. Nechodieval pravidelne na preventívne prehliadkyk zubárovi ani k obvodnej lekárke, nepodpísal petíciu za zákaz fajčenia, dokonca sa nikdy v živote ani len neodvážil prehlásiť do inej zdravotnej poisťovne.

Nebol ani vzorom statočnosti. Nepísal svoje názory do novín, nezúčastňoval sa schôdzí obecného zastupiteľstva s občanmi, ba ani len na debatu do krčmy nezašiel.

A už vôbec nebol vzorom láskavosti. Nikdy nepomáhal mame šúpať zemiaky k obedu. Nikdy nepozdravil šoféra pri nastupovaní do autobusu. Nikdy nešiel zavinšovať susedom k Novému roku.

„Mama, budem hrdinom" zakričal na mamku.

Mama práve chystala obeda tak otvorila dvere Janovej izby s misou zemiakov v ruke. „Čo si chcel, synček?"

„Že budem hrdinom" hrdo zadunel Janov hlas.

„Janko môj, a veď to ako..." zadrhol sa mamin hlas od prekvapenia.

„Nuž tak, mama, budem bojovať za svetový mier a chrániť veľryby"– využil Jano vedomosti zo včerajšieho predpoludňajšieho vysielania verejnoprávnej televízie.

„Veľryby, synak? Ale kdeže u nás, na Slovensku?"

„Mama, no tuto, v Hrone."

„Syn môj, keď ja som nepočula, že by v Hrone veľryby boli. Niet ich hádam na Slovensku".

„Vidíte, mama, vytĺkli ich tí darebáci u nás, kým som sa rozhľadel. Ale to nič, o to viac ich tu treba chrániť" za Janovu logiku by sa nemusel zahanbiť nejeden poslanec.

„A ten svetový mier - to ako ideš bojovať?" rezignovala mama.

„No, ako, ako," dostal sa Jano do pomykova, „predsa podľa potreby v konkrétnej situácii, je potrebné zohľadniť národné špecifiká" siahol Jano do slovníka dnešných ranných televíznych správ. „Začnem hneď, aby to s mierom nedopadlo ako s tými chuderkami veľrybami u nás. Prichystám sa, kým dovaríte obed."

Mama zamierila do kuchynea Jano sa posadil na gauči. Poškrabal sa po hlave, zazíval, vzdychol si. „Najskôr sa hádam učešem, všetci hrdinovia boli pekní" rozhodol sa pre prvý rázny krok na ceste ku sláve. Bol to zjavne krok správnym smerom, pretože po učesaní a pohľade do zrkadla v kúpelni Janovi stúpla nálada. „No, hotový Tarabas," zašomral spokojne, keď si začesal hnedé vlasy až za uši. „Mám síce trochu kratšie vlasy ako on, ale veď mi dorastú."

V kuchyni sa pochválil mame svojou do očí bijúcou podobou s hrdinom rozprávky o princeznejFantaghíró. Mama neveriacky pokrútila hlavou.„Nuž, ja neviem, synak, veď ten Tarabas bol vysoký a štíhly."

„To, mama, televízia tak skresľuje. A veď aj schudnem cestou."

Kým sa dováral obed, mama vyčistila Janovi baganče a natrela ich bravčovou masťou, až sa ligotali na slnku.

Medzitýmsi Jano nacvičoval pred zrkadlom úsmev, lebo správny hrdina našich čias sa vie pekne usmievať. Tričko nahradila modrá košeľa, ktorá mu ladila s farbou očí. Rozopol na nej gombíky (tri? nie, radšej štyri), aby predviedol svoju hrdinskú hruď. Ťažšie to bolo s voľbou nohavíc, tam váhal medzi teplákmi a rifľami, v čom sa mu bude lepšie konať hrdinské skutky? Rifle ho v páse trochu tlačili, ale na teplákoch zasa pri prudšom pohybe zvykla prasknúť guma. Mamou navrhovaný oblek zavrhol hneď, „veď nejdem na voľby". Nakoniec stavil na istotu, v rifliach a košeli vyšiel do kuchyne.

Mama si ho natešene obzerala. „No, keď sa oblečieš a učešeš, hneď si iný človek, Janko. Zabalím Ti niečo jesť na cestu. Berieš si ruksak či igelitku?"

„Ruksak, mama, aby som mal voľné ruky, ale igelitka sa tiež zíde, vložte ju do ruksaku".

Jano si vzal malé rádio (mama mu ho kúpila v čínskom obchode za stovku na narodeniny, a napodiv, už druhý rok bezchybne fungovalo), vreckovku („každý slušný človek by mal nosiť vreckovku" zapracovala v ňom mamina výchova), rezervné ponožky a trenírky, hrebeň a mydlo, zubnú kefku, zubnú pastu, uterák a zo zásuvky vybral všetky nasporené peniaze. Mal ich presne zrátané - 372,50 Sk, pretože Jano sníval o tom že raz zbohatne a dôsledne sledoval, ako sa postupne napĺňajú jeho sny. Nakoniec pribalil aj obľúbené tričko, zelené, s obrázkom Einsteina vyplazujúceho jazyk.

„Toto dáme do ruksaku, mama," zložil hŕbku na stôl v kuchyni.

„ A jedla koľko zabalím? O koľkej prídeš?"

„No asi tak o rok, alebo o pol roka" spresnil Jano.

„Syn môj, ale treba sa ti v piatok hlásiť na úrade práce, to nezabudni. A kam pôjdeš, Janko môj, kde budeš spávať, čo budeš jesť?" pýtala sa mama, teraz už vystrašená synovou náhlou cestou ku sláve.

„No, mama, na úrade to vybavím cestou. A pôjdem tam, kde bude treba pomáhať, to ešte presne teraz neviem, kde všade to bude" poučil mamu Jano. „A dobre, že vravíte o tom jedle, vezmem si zapaľovač, nožík a hrnček, občas niečo cestou nazbieram. Buchty mi, mama, upečte so slivkovým lekvárom, také dlho vydržia. A hádam si vezmem aj deku, perinu nepovlečiem."

Sadol si k obedu, spokojne jedol, no mama vydesená predstavou synovej cesty za životným šťastím nedokázala prehltnúť ani za lyžicu hrachovej polievky.

„Janko, a vetrovku, čiapku, rukavice si nevezmeš? Veď je ešte len začiatok mája."

„A načo, mama, budem zbytočnosti prevláčať? Treba vidieť perspektívne, hľadieť do budúcnosti, ktorá je pred nami" zjavne v Janovom slovníku zapracovala nedeľňajšia politická diskusná relácia. „Veď sa bude postupne už len otepľovať do leta. Aj globálne otepľovanie nastáva, tak načo? Ale klobúk si vezmem, aj šatku na krk."

Za obedom vytiahol zo skrine slamený klobúk, červenú šatku s bielymi bodkami a a s takto doplnenou garderóbou šiel späť do kuchyne.

„Mama, vybavím ten úrad, kým buchty napečiete, aby som sa potom zbytočne nezdržiaval."

Ešte sme si nepovedali, že Jano s mamou bývali v dvojizbovom byte na prvom poschodív malom dvojposchodovom paneláku na kraji istého malého mesta v našej krásnej krajine.

Jano vykročil z bytovky do slnečného jarného poludnia, no aj tak ho zaskočil povievajúci vetrík.Predvádzanie hrdinskej hrude okamžite zavrhol, na košeli rýchlo pozapínal gombíky, ruky dal do vreciek a vykročil ráznym krokom.

Našťastie úrad nebol ďaleko, len cez dve ulice prešiel a bol tam.

r

Ohodnoťte tento článek:
 

Komentáře

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre. Buďte prvým, kto napíše komentár
Guest
piatok, 20. apríl 2018

Captcha Obrázek

Podobné články

Najnovšie články

Diskusia

Monika Požehnané komerčné Vianoce
12. december 2017
Náhodou ja si Vianoce bez pravej Coca coly neviem predstaviť...keď som bola malá bola len výnimočne ...
Milan Z Košíc do Walesu - 31 dôvodov prečo navštíviť Wales
13. november 2017
Prosím o info, v ktorom čase v roku je najlepšie navštíviť Wells
Pali99 Príde obdobie temna aké poznáme z filmov?
23. december 2016
Veľmi zaujímavé prirovnanie z pohľadu dosiaľ známych vedeckých poznatkov a autorovej predstavivos...