Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré používame na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu prenosov

Čo sú to Cookies?

Súhlasím

Čo sú to Cookies?

Cookies sú malé textové súbory, ktoré sa vám uložia do počítača alebo vášho mobilného zariadenia (tablet či telefón) pri návšteve internetovej stránky. Súbory sa ukladajú do priečinku vo vašom prehliadači, obsahujú názov webovej stránky, z ktorej pochádzajú, platnosť a obsah. Pri nasledujúcej návšteve tejto istej stránky prehliadač pošle informácie, ktoré sú uložené v súboroch cookies naspäť na stránku, ktorá súbory pôvodne vytvorila.

Internetová stránka vďaka tomu vie, že ste už našu stránku navštívili. Cookies vám môžu uľahčiť používanie stránky, stránka si napríklad zapamätá, že ste prihlásení pod svojou prezývkou a pri nasledujúcom načítaní nemusíte znova zadávať svoje prihlasovacie údaje. Používame dočasné a trvalé cookies, dočasné sa uchovávajú vo vašom zariadení kým nezavriete stránku. Naopak trvalé cookies zostávajú vo vašom zariadení do uplynutia svojej platnosti (napr. pár týždňov, mesiacov) alebo dokým ich ručne nevymažete.

Láska v papierovom šate

Odkedy som spoznala jeho, zamilovala som sa do pondelkov. Nebolo nič krajšie ako keď ma budili prvé slnečné lúče a jeho teplo na mojich krížoch. Vstával o šiestej, každý deň od pondelka do piatku. Mohol vstávať pokojne o hodinu neskôr, ale jeho úchylkou bolo vracanie sa do postele ku mne pre svoju predpracovnú dávku lásky. A veľmi často ranný sex.
Každé ráno som so zalepenými očami pozorovala ako sa zahaľuje do úhľadne vyžehlenej košele, ktorá sa mu vždy pri mne v posteli dodatočne pokrvala, uväzuje si okolo krku kravatu a sťahuje ju tak silno ako sťahoval hrdlo mne noc predtým vlastnými rukami. Nenávidela som rána, ale tento náš rituál ma každodenne privádzal do rannej nirvány.

Hneď ako sa za ním zabuchli dvere, nohu som prehodila cez paplón, a pričuchla k časti, ktorá voňala presne ako on. Do piatich minút som vždy zaspala.

Budila som sa okolo dvanástej naobed, keď slnko bolo už dostatočne výhrevné a dostatočne vysoko. Svoj deň som začínala dvomi pohármi: z prvého sa parila vôňa silnej čiernej kávy, a číra tekutina v pohári druhom, zaváňala Ruskom.
V dni, keď svietilo slnko som si sadla za písací stôl, vyložila naň nohy, vypila kávu, usrkávala si z vodky a s notebookom na nohách som tvorila fiktívnu realitu na počkanie. Keď vonku bolo sychravo a dážď bičoval okenné tabule i parapet, s notebookom som sa vrátila do postele, pila kávu, sŕkala vodku a tvorila príbehy, ktoré mi boli blízke.

Celé dni som trávila v byte, ktorý mal šialený výhľad a bol šialene vysoko. Milovala som to tu. Preto som medzi ľudí veľmi často nechodievala. To, čo som potrebovala, som tu mala. A ľudia ma desili i nudili zároveň. Poznala som ich ale dokonale. Preto mi spoločnosť absolútne nechýbala. Vytvárala som si postavy, s ktorými som sa zhovárať chcela.

Každý boží deň som sa tešila na cinknutie zvončeka a jeho hlavu vo dverách. Na stole ho vždy čakala večera a v posteli ja. Lebo ranný rituál bol viac jeho, nuž a ten podvečerný, ten bol môj.

Strašne ma tešilo, keď jedol moje jedlo. A keď mu chutilo. On takmer ani nehrýzol, len hltal, a ja som sa živila zlízavaním omáčky z jeho úst.

Po večeri sme sa vždy milovali. Dlhé hodiny. A nikdy to nebol stereotyp. Užívali sme si to zakaždým ako naposledy. Mali sme rituál. Povečerný. Spoločný.

Hladila som ho po tvári až kým vyčerpaný nezaspal. Lebo muž, čo má plný žalúdok a prázdne gule, je spokojný muž. Tak nejako sa to tuším hovorí…
Keď začal spokojne odfukovať, vstala som a len v nohavičkách prebehla k skrini, kde mal zavesenú svoju úhľadne vyžehlenú košeľu. Zvesila som ju z ramienka a navliekla si ju na seba. Privoňala som k nej, nadýchla sa goliera, zavrela oči a usmiala sa. Voňala úplne ako on. A ráno.
Vyšla som na terasu, zapálila si cigaretu a krčila na stoličke košeľu, ktorú si on každý deň poctivo žehlí, a ja mu ju tajne kradnem, modliac sa, že do rána na ramienku gravitácia urobí svoje.
S vyloženými nohami a dohorievajúcou cigaretou som sa dívala na mesto, ktoré podľa všetkého je jediné, čo v našich zemepisných dĺžkach a šírkach ešte nespí. Ale samozrejme, vyvrátiť tento fakt by trvalo nanajvýš sekundu.

Vhupsla som späť do bytu a chvíľku ho pozorovala ako spí. Škrípal zubami. Vraj to je znak stresu. Pobozkala som ho na líce. Ani sa nezamrvil. Vzala som notebook, naliala si pohár vodky, a šla písať na terasu. Príbehy, o jedinom človeku, o ktorom som nechcela písať, lebo pretriasať súkromie v mojom svete bolo príliš zničujúce. Nie pre mňa. Pre ostatných. Svojmu okoliu som bola nebezpečná. A tak som sa vlastne aj svojvoľne izolovala.

Písala som o mužovi, ktorý odfukoval pár metrov odo mňa a každou vetou som mu viac a viac ničila dokonalý svet. A on za to vlastne ani nemohol. Iba ja. Moje zvrátené ja.

Písala (a pila) som každú jednu noc a pobedie. Varila som zas a znova chutné večere, ktoré som sama nejedávala. Skláňala som sa nad svojím chlapom, a opakovane mu zlízavala omáčku z plných pier. Rituály sa so železnou pravidelnosťou opakovali, a ja som sa pristihla pri tom, že zatiaľ čo si on si uťahoval kravatu okolo krku, bola som to ja, kto lapal po dychu.

Pila som viac, písala som viac, a ruky sa mi každú noc triasli ako keby som vypila 5 redbullov. Písala som šialene rýchlo a šialene veľa. Povinne a s láskou som sa naďalej zúčastňovala rituálov, a každý voľný čas som trávila písaním. Prestala som spávať a len písala….

***

Zbalila som sa do 10-litrového batohu, poslednýkrát ho pobozkala na spiace viečka a zabuchla za nami dvere.
Radšej nech náš vzťah umrie v spánku ako by som mala čeliť tomu sklamaniu v jeho očiach a svojmu zlyhaniu, ktorého som sa bála od samého začiatku.

***

Teraz sedím v lietadle smer Big Apple, s rukopisom, na ktorý som celý život čakala a hľadala naň inšpiráciu. Keď ma vydajú, konečne sa dozvie, ako veľmi som ho milovala. Ale najmä, akého odporného hada si celý ten čas choval na hrudi.

Ohodnoťte tento článek:
 

Komentáře

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre. Buďte prvým, kto napíše komentár
Guest
utorok, 20. február 2018

Captcha Obrázek

Podobné články

Najnovšie články

Diskusia

Monika Požehnané komerčné Vianoce
12. december 2017
Náhodou ja si Vianoce bez pravej Coca coly neviem predstaviť...keď som bola malá bola len výnimočne ...
Milan Z Košíc do Walesu - 31 dôvodov prečo navštíviť Wales
13. november 2017
Prosím o info, v ktorom čase v roku je najlepšie navštíviť Wells
Pali99 Príde obdobie temna aké poznáme z filmov?
23. december 2016
Veľmi zaujímavé prirovnanie z pohľadu dosiaľ známych vedeckých poznatkov a autorovej predstavivos...