Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré používame na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu prenosov

Čo sú to Cookies?

Súhlasím

Čo sú to Cookies?

Cookies sú malé textové súbory, ktoré sa vám uložia do počítača alebo vášho mobilného zariadenia (tablet či telefón) pri návšteve internetovej stránky. Súbory sa ukladajú do priečinku vo vašom prehliadači, obsahujú názov webovej stránky, z ktorej pochádzajú, platnosť a obsah. Pri nasledujúcej návšteve tejto istej stránky prehliadač pošle informácie, ktoré sú uložené v súboroch cookies naspäť na stránku, ktorá súbory pôvodne vytvorila.

Internetová stránka vďaka tomu vie, že ste už našu stránku navštívili. Cookies vám môžu uľahčiť používanie stránky, stránka si napríklad zapamätá, že ste prihlásení pod svojou prezývkou a pri nasledujúcom načítaní nemusíte znova zadávať svoje prihlasovacie údaje. Používame dočasné a trvalé cookies, dočasné sa uchovávajú vo vašom zariadení kým nezavriete stránku. Naopak trvalé cookies zostávajú vo vašom zariadení do uplynutia svojej platnosti (napr. pár týždňov, mesiacov) alebo dokým ich ručne nevymažete.

Očami migranta

Nie je pre nás – obyvateľov Európy, ktorí žijeme v mieri a relatívnom blahobyte – jednoduché vžiť sa do postavenia a pocitov ľudí, ktorí unikajú z krajín postihnutých občianskymi nepokojmi, vojnou či biedou.

Iste, keď sa porovnávame my Slováci so Švajčiarmi či obyvateľmi iných vyspelých krajín Európy,životná a najmä mzdová úroveň je výrazne podhodnotená. Napriek tomu sú krajiny, v ktorých je život výrazne horší, náročnejší, či už v dôsledku neustálych ohrození života, alebo v dôsledku krajnej chudoby. Človek, ktorý v takej situácii žije, obvykle sníva o zmene k lepšiemu. Ak má informácie o tom, že by sa k zmene dostať mohol, často sa pre ňu rozhodne bez ohľadu na cenu, ktorú za to musí zaplatiť.

Mnohí migranti riskujú svoj život, rôznymi spôsobmi platia za prechod do vysnívanej krajiny blahobytu tým, ktorí im to nasľubujú. Späť už obvykle niet cesty – je málo tých, ktorí sa po sklamaní z kulturálnych rozdielov a reality, odlišnej od ich pôvodných snov, skutočne sami zmobilizujú a vlastnými silami riešia svoj odchod späť do vlasti.

Údaje o tom priniesla Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorej správa o migračných tokoch medzi Európou a Irakom poukazuje na ich sklamané očakávania ako na hlavný dôvod odchodu späť do vlasti. Návrat je ľahší pre tých, ktorí prichádzajú v skupinách ako členovia jednej rodiny. Náročnejší je odchod do pôvodnej vlasti pre tých, ktorí ako členovia rodiny nechali ostatných doma a mali pre ich príchod podmienky v Európe vytvoriť, ako aj pre tých, ktorí prišli ako osamelí.

Pokiaľ sa nedostanú do vysnenej krajiny, potĺkajú sa ulicami miest, prespávajú na uliciach, preto mnohí sa usadili v provizórnych táboroch či vytvárajú skupiny „na všetko odhodlaných", ktorí sa snažia preniknúť cez hranice vysnenej krajiny akýmkoľvek spôsobom.

Tragédiou ale je, že hoci sa do vysnenej krajiny či už ako legálni alebo ako nelegálni migranti dostanú, ešte stále nevyhrali a ich šanca žiť usporiadaným životom so začlenením sa do tajomšej spoločnosti je pre mnohých z nich nízka. Nevzdelaní a nekvalifikovaní ľudia, prichádzajúci do vyspelej spoločnosti, postavenej na celoživotnom vzdelávaní, môžu uspieť len v práci so mzdou nižšou ako je bežná mzdy za nekvalifikovanú prácu v spoločnosti, alebo neuspieť vôbec a hľadať alternatívne cesty kriminálneho charakteru. čaká ich teda život v chudobe, nenapĺňajúci rozhodne ich pôvodné očakávania. Ak prichádzajú s početnými rodinami, stávajú sa tŕňom v oku miestnych obyvateľov, keďže európske sociálne systémy zväčša neboli nastavené z hľadiska mnohopočetnosti rodín. Únia preto v minulom roku i v prvej polovici tohto roka vášnivo debatovala o opatreniach, ktoré v tomto smere nutné spraviť. Zvažovali sa kroky, nevyhnutné v oblasti sociálnych dávok pre migrantov. Zavedenie jednotnej dávky celoeurópsky pre migranta, bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádza v procese ako žiadateľ o azyl,nie je priechodné v pôvodne zvažovanej sume 1450 eur, pretože krajiny bývalého východného bloku majú príjmovú hranicu obyvateľstva nastavenú úplne inde. A životná úroveň výrazne diferencovaná medzi jednotlivými členskými krajinami by i po schválení azylu viedla týchto ľudí k pokusom prebojovať sa do krajín, kde sa žije z vyššieho príjmu za prácu či sociálnych dávok.

Očami migranta sa pozrime i na možnosť pracovať „v novej vlasti". Ich možnosť zamestnať sa dramaticky klesá úmerne tomu, nakoľko sa pridržujú náboženských a kulturálnych zvykov svojej domoviny.

Predstavte si, zamestnali by ste v banke či v štátnej inštitúcii človeka, ktorý by odmietol podať ruku žene? Alebo by ste chceli takého človeka prezentovať vo svojej firme? A prijali by ste do práce človeka, ktorý dodržuje hodiny modlenia a svoje náboženské sviatky, bez ohľadu na pracovnú dobu zvyklostnú v našej spoločnosti? Uplatnil by sa ako predavač, šofér autobusu, či ako učiteľ? Sotva.

Rovnako si povedzme - súhlasili by sme azda s tým, že by nám chodila roznášať poštu pani zahalená od hlavy po päty? Len s priezorom na oči? Uvítali by sme trebárs takú lekárku, predavačku, či nebodaj herečku? Jednoducho povedané, už len tým, že sa držia migranti pôvodných kulturálnych a náboženských zvyklostí, výrazne odlišných od našich, znižujú svoju šancu sa tu zamestnať.

Aj človek obetuje všetko, riskuje dokonca vlastný život, len aby sa „dostal do lepšieho" spolu so svojou rodinou, niet sa čo čudovať, že sa cíti sklamaný a podvedený, ak sa to nenapĺňa. Čítajte, prosím, pozorne, nehovorím, že kvôli tomu má páchať teroristické útoky. Ale sklamaný a frustrovaný človek je veľmi dobrým terčom, ľahkým a manipulovateľným, pre tých, ktorí hľadajú práve takéto ovplyvniteľné obete. Rovnako sa môže človek, ktorý prichádza ako migrant, cítiť frustrovaný z kulturálnych rozdielov medzi svojou pôvodnou a vlasťou a súčasným miestom pobytu, niektorí odchádzajú späť do vlasti dobrovoľne, iných tam ako neúspešných žiadateľov o azyl vracia krajina, v ktorej o azyl žiadali. A aj keď sa v novej krajine človek usadí a získa prácu, stále naráža na kulturálne rozdiely, na bariéry „my domáci" a „tí cudzí", ktoré existujú i keď sa niekto presťahuje z dediny na dedinu, alebo z mesta na dedinu. O čo väčšie sú tieto bariéry v rámci odlišných kultúr. Práve nenapĺňané očakávania a frustrácia sa premieta do rizík, ktoré sa objavujú vo vzťahu ku druhej a tretej generácii rodín migrantov.

Nie, situácia migranta v novej spoločnosti, do ktorej prichádza, nie je rozhodne jednoduchá. Z môjho pohľadu, aby boli rozdiely minimalizované adaptácia čo najefektívnejšia, je vhodné pre migrantov uvažovať ako o cieľovej krajine ich azylu o takej krajine, v ktorej sú náboženské aj kulturálne rozdiely minimálne. Snaha začleniť ľudí s ich pôvodnými náboženskými i kulturálnymi konceptmi bez ich snahy o zmenu do výrazne odlišnej kulturálne a nábožensky odlišnej spoločnosti, vedie ku možným rizikám a z môjho pohľadu i ku potláčaniu práv jednej zo skupín – či už migrantov, alebo pôvodných obyvateľov.

Adaptovaniu sa nenahrávajú ani narastajúce obranné tendencie v spoločnosti, ktoré zastupujú strach a obavy ľudí z rizík spojených s prichádzajúcimi migrantmi. V takýchto situáciách nepomáha falošné nálepkovanie, že ide o extrémistov, to problém nevyrieši.

Nepomáha ani zastieranie a klamanie, že kriminalita páchaná migrantmi je len taká bežná kriminalita, ktorá nie je v spoločnosti žiadnym problémom, pretože verejnosť veľmi citlivo sleduje novoprichádzajúcich. A ak poskytujeme migrantom pomoc, očakávajú jej poskytovanie od nás, potom aj od nich máme právo očakávať neproblémové, nekriminálne, socializované správanie sa. Nestotožňujem sa ani s filozofiou, že my po spáchaní trestného činu migrantom nemáme právo toho človeka poslať do jeho pôvodnej vlasti. Myslím si, že ak niekto chce začať nový život v novej vlasti a očakáva od ostatných šancu v tomto smere, potom aj on musí prejaviť svoju schopnosť využiť primerane takúto šancu a snažiť sa žiť v novej spoločnosti socializovane a zodpovedne. Nemyslím si, že by tieto očakávania a nároky zo strany pôvodného obyvateľstva boli neprimerané, ak ich niekto nezvláda, potom bude lepšie sa s ním rýchlo rozlúčiť i v jeho záujme, i v našom záujme.

Neviem si predstaviť ani alternatívu, že v priebehu niekoľkých rokov by sa migrant so svojou rodinou v novej vlasti usadil, nebodaj aj zadaptoval a potom by no po upokojení situácie v jeho pôvodnej vlasti opätovne šupoval do vlasti späť. Možno ani nie tak samotný dospelý migrant, ale jeho deti, ktoré by sa tu medzičasom narodili, prípadne od útleho veku vyrastali, by s takýmto návratom mali problémy.

Nie, ani optikou Európana, ani optikou migranta, nie je situácia migrácie do Európy situáciou jednoduchou a prináša mnoho nezodpovedaných otázok i rizík. Či a nakoľko úspešne dokážu obe strany tieto riziká zvládnuť, ukáže čas.




Ohodnoťte tento článek:
 

Komentáře

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre. Buďte prvým, kto napíše komentár
Guest
piatok, 23. február 2018

Captcha Obrázek

Podobné články

Najnovšie články

Diskusia

Monika Požehnané komerčné Vianoce
12. december 2017
Náhodou ja si Vianoce bez pravej Coca coly neviem predstaviť...keď som bola malá bola len výnimočne ...
Milan Z Košíc do Walesu - 31 dôvodov prečo navštíviť Wales
13. november 2017
Prosím o info, v ktorom čase v roku je najlepšie navštíviť Wells
Pali99 Príde obdobie temna aké poznáme z filmov?
23. december 2016
Veľmi zaujímavé prirovnanie z pohľadu dosiaľ známych vedeckých poznatkov a autorovej predstavivos...